Johann Wolfgang von Goethe (1749-1832)


Narodil sa 28. Augusta 1749 vo Frankfurte. Pochádzal z bohatej a váženej meštianskej rodiny.


Na želanie svojho otca vyštudoval právo v Lipsku, kde sa zoznámil s Herderom, filozofom a teoretikom hnutia Sturm und Drang (Búrka a Vzdor). Toto hnutie vzniklo v dôsledku útlaku, neslobody a nespokojnosti v Nemecku. Príslušníci hnutia sa postavili proti nadvláde rozumu a chceli dosiahnuť uplatnenie všetkého prirodzeného, čo sa v človeku nachádza, ide o cit, vášeň, lásku a slobodu. Goethe predstaviteľ preromantizmu ako najvýznamnejší člen tohoto hnutia napísal ódu Prométeus, kde zobrazuje svoj hnev voči vtedajšej spoločnosti a odpor proti feudalizmu. Jeho nešťastná láska k Charlotte Buffovej bola podnetom na napísanie románu, Utrpenie mladého Werthera. Ide o veľmi silne sentimentálny príbeh v ktorom mladík Werther sa šialene zaľúbi do dievčiny Lotte, ktorá však už je zasnúbená s iným mužom.


Nakoniec ho láska privedie do záhuby. Dielo vyjadruje skazenosť vtedajšieho spoločenského zriadenia. Roku 1775 prichádza Goethe do Weimaru a stáva sa ministrom. Nedochádza tu k dostatočnému pochopeniu jeho reforiem a kultúrnemu zveľaďovaniu. Neskôr odchádza, aby sa mohol v pokoji liečiť z depresie. Začína sa sústreďovať na antiku. V tomto období napísal drámy: Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso a Egmont. Jeho najvýznamnejším dielom je veršovaná dráma Faust. Goethe vyše osemdesiatdvaročný 22. marca 1832 zomiera vo Weimare, kde je aj pochovaný vedľa Schillera, s ktorým spolupracoval. Jeho myšlienky boli pre Goetheho zdrojom inšpirácie.


FAUST
Vrcholné dielo najväčšieho nemeckého básnika, na ktorom Goethe pracoval celý svoj život a dokončil ho rok pred svojou smrťou, v roku 1831. Samotná povesť o doktorovi Faustovi (historická osoba žijúca v rokoch 1480-1540), ktorý zapredal svoju dušu diablovi, je oveľa staršia. Môžeme rozlíšiť niekoľko štádií vzniku knihy: náčrtky k prvému dielu (tzv. Urfaust) z roku 1775; Fragment prvého dielu tlačený roku 1790; dohotovený prvý diel Fausta , ktorý bol vydaný roku 1808 a konečne ukážky z druhého dielu z rokov 1827 a 1828. Goethe nazval svoje dielo epickou, dejovo rozmanitou a myšlienkovo náročnou tragédiou členenou do dvoch dielov.


Prvý diel (obsahuje 25 scén) sa začína Venovaním, Predohrou na divadle a Prológom v nebi. Na počiatku (Prológ v nebi) sa necháva Boh vyprovokovať diablom – Mefistofelom k stávke o ľudskú dušu. Ľudstvo je zastúpené doktorom Faustom. Boh verí, že sa Faust nedá zviesť satanovými sľubmi večnej mladosti a zostane verný svojej viere. Učenec ale práve v tejto dobe dospieva k názoru, že napriek tomu, že celý život zhromažďoval informácie, študoval všetky možné vedy a získal rozličné tituly, vlastne sa nič nedozvedel a nenaučil. A čo horšie – tieto neužitočné vedomosti ešte vnucoval svojím žiakom. V tomto rozpoložení ho nachádza Mefistofeles, ktorý mu sľubuje splnenie všetkých jeho prianí a zjavení vecí, ktoré iný nevidia. S podmienkou, že až nájde uspokojenie, bude na oplátku on slúžiť Mefistovi. Faust prijíma a obaja sa vydávajú na cestu svetom. Navštívia krčmu, čarodejnicu a nakoniec prídu až do mestečka, kde stretávajú Markétku. Faustovou jedinou túžbou je získať ju, a stráviť s ňou aspoň jednu noc. S pomocou Mefistofela sa mu to podarí. Tým sa ale dostáva k tej najnižšej vrstve. Upadá v opovrhnutie, zabije svoju matku a utopí jej a Faustovo dieťa. Faust medzitým zabije jej brata, čím zavŕši rodinnú tragédiu. Markéta je odsúdená k poprave. Faust sa ju pokúša zachrániť, ale ona to odmieta. Je spasená, pretože nepodľahne diablovmu pokušeniu a odovzdáva sa Bohu.


Faust sa chce otráviť ale vtom sa mu zjaví chór anjelov, ktorý ho chce od tohoto úmyslu odradiť, pretože v ňom evokujú spomienky na detstvo. Faust hľadá vyslobodenie v mágii, vyvolá mocného ducha, ale ten ho odmietne, pretože je pre neho priveľmi vystrašený a úbohý. Mefisto so svojimi sľubmi prichádza Faustovi vhod. Bez rozmýšľania sa mu upíše, pretože diablova podmienka, že vo chvíli, kedy bude doktor spokojný, sa role obrátia, mu pripadá veľmi smiešna svojou vzdialenosťou a neskutočnosťou. Pod vplyvom Mefista sa z neho stáva sebec, neveľmi mu záleží na ostatných ľuďoch, ktorými opovrhuje pre ich nevedomosť, smrteľnosť, pominuteľnosť. Stále hľadá to pravé poznanie, v ktorom by našiel uspokojenie, túži po poznaní zmyslu svojej existencie, vlastne hľadá Boha – prostredníctvom diabla.


V druhej časti je Faust nešťastný z Markétkinej smrti, Mefistofeles sa ho pokúša rozptýliť a zavedie ho na cisársky dvor, kde má doktor zabudnúť na túto tragédiu. Je síce zahrnutý vďačnosťou za objavenie papierových peňazí a láskou